Bohové na Marsu

📘 Bohové na Marsu

Originálny názov: The Gods of Mars

Séria: Barsoom: John Carter, pán Marsu (EN – Barsoom: John Carter, Warlord of Mars)

Autor: Edgar Rice Burroughs

📅 Základné informácie

• Rok prvého vydania (originál): 07.05.1913
• Vydavateľ originálu:
• Jazyk originálu: angličtina
• Počet strán (originálne vydanie): 190
• ISBN (originálne vydanie):
• Žáner: sci-fi

📘 Preklady a vydania

• český preklad - Bohové na Marsu:
  • vydavateľ: L. Šotek
  • české vydanie: 1928
  • počet strán:
  • preklad: Dr. Jiří Macák
• český preklad – Bohové na Marsu:
  • vydavateľ: Paseka
  • české vydanie: 1996
  • počet strán: 234
  • ISBN:
  • preklad: podľa prekladu Dr. Jirku Macáka upravil a doplnil Ivan Beránek
• audiokniha – Bohové na Marsu:
  • vydavateľ: Tympanum
  • prvé české vydanie: 12.02.2026
  • dĺžka: 9:49h

🧵 Séria

• Názov série: Barsoom (EN – Barsoom)
• Poradie v sérii: 2.
• Súvisiace diely:
  • prvý diel: A Princess of Mars; Princezna z Marsu, CZ
  • druhý diel: The Gods of Mars; Bohové na Marsu, CZ
  • tretí diel: The Warlord of Mars; Pozemšťan vojevůdcem na Marsu, CZ

📝 Anotácia (bez spoilerov)

Po dlouhém a nedobrovolném pobytu na Zemi se John Carter konečně vrací na svůj milovaný Mars. Probouzí se však ve zcela neznámé krajině, kde není ani stopy po jeho ženě, krásné Dejah Thoris. Brzy zjišťuje, že se ocitl v legendárním barsoomském ráji - ráji, z něhož dosud nikdo nevyvázl živý...

🎭 Postavy

Hlavné postavy

• John Carter – veterán z americkej občianskej vojny – bojoval na strane Konfederácie, ktorý sa počas úteku pred Indiánmi neznámym spôsobom premiestni na Mars
• Dejah Thoris – krásna princezná z marťanského mesta Helium, predstaviteľka tzv. červenej marťanskej rasy; dcéra náčelníka Mors Kajaka a vnučka Tardos Morsa (jeddak, t.j. najvyšší náčelník Helia)
• Carthoris – zajatec z Helia, ktorého John Carter spozná v omeanskom väzení

Vedľajšie postavy

• Tars Tarkas – náčelník jedného z kmeňov zelených Marťanov so štyrmi rukami; bojová a kočovná rasa; Tars Tarkas je síce drsný, ale čestný a spravodlivý
• Thernovia – bieli Marťania, ktorí o sebe tvrdia, že sú bohovia; tvrdia, že po príchode do Údolia Dor každého čaká posmrtný život v raji
• Thuvia – otrokyňa Thernov, dokáže zázračne utíšiť divokú zver
• Phaidor - dcéra Matai Shanga, Svätého Hekkadora Svätých Thernov – thernská princezná
• čierny pirát Xodar – jeden z veliteľov čiernych Marťanov
• čierni Marťania – piráti, žijú v podzemnom kráľovstve Omean a slúžia starodávnej bohyni Issus; považujú sa za Prvorodených
• Issus – bohyňa sídliaca v podzemnom kráľovstve Omean, dáva rozkazy Thernom
• rastlinní ľudia – nebezpečná rastlinná rasa, ktorá zožerie všetko, čo sa hýbe

🌍 Svet / Prostredie

• Údolie Dor – marťanské údolie smrti; dlhovekí Marťania sem po tisíc rokoch života odídu a nikto sa odtiaľ nevracia, pretože trestom by bola smrť
• Omean – podzemné kráľovstvo čiernych Marťanov
• Shador – ostrov v Omeane, kde sú väznení zajatci
• Helium – mocné a prosperujúce marťanské mesto
• Zodanga – mesto súperiace s Heliom, pod vedením mocichtivého Zat Arrasa, ktorý chce získať Dejah Thoris

📚 Témy a motívy

• manipulácia cez náboženstvo – viera je využívaná ako nástroj moci k prospechu jednej rasy
• skazenosť vodcov a „bohov“ – morálna čistota Johna Cartera a jeho spojencov je častokrát v ostrom kontraste s jeho novými nepriateľmi, ktorí sú zákernejší ako v prvej časti, pretože sa odmietajú vzdať svojej moci a niesť následky svojich klamstiev
• sloboda vs. otroctvo – sloboda vyžaduje poznanie a odvahu
• česť bojovníka – boje majú prísne pravidlá, česť a vernosť sa cenia nadovšetko
• osudová láska – láska v knihe je okamžitá a silná, pretrvá všetky príkoria; žena je nežná, krehká bytosť, ktorú musí muž chrániť
• mužnosť a hrdinstvo – kniha oslavuje typického dominantného bojovníka, ktorý vyniká v boji, je morálne silný a cnostný; považuje za svoju povinnosť postaviť sa útlaku či akejkoľvek forme nespravodlivosti
• cestovanie a spoznávanie nového sveta

🧩 Kľúčové prvky

• John Carter a Dejah Thoris – stávajú sa milovaným symbolom a príkladmi dokonalých vládcov
• príslušnosť k rase – často predurčuje základné správanie jednotlivcov
• umierajúci svet – Mars (v domorodej reči Barsoom) vysychá, jeho atmosféra postupne uniká do vesmíru, čo vedie k bojom o prežitie
• prísľub posmrtného života v raji – Barsoomčania žijú tisíc rokov, potom sa odoberú do Údolia Dor, kde ich čaká raj; nikto sa však odtiaľ nevracia, aby potvrdil, či je to pravda
• vzdušné súboje – bojuje sa vo veľkom, flotila proti flotile
• kanibalizmus – ako symbol veľkého úpadku rasy

📓 Stručné zhrnutie deja (bez spoilerov)

John Carter sa po nedobrovoľnom návrate na Zem konečne dostane späť na milovaný Barsoom. Premiestni sa však do posvätného Údolia Dor, kam putujú všetci Barsoomčania po tisíc rokov dlhom živote, aby spočinuli v raji. Údajný raj sa však rýchlo zmení na peklo a John Carter bude musieť čeliť mnohým nebezpečenstvám, aby prežil a zachránil svoju milovanú princeznú Dejah Thoris.

💬 Poznámky / doplnenia

• Bohové na Marsu je priamym pokračovaním prvej časti a príbeh vychádzal najprv na pokračovanie v magazíne All-Story Magazine v roku 1913. Séria je považovaná za klasiku žánra a ukážkovým príkladom tzv. pulp fiction 20. storočia.
• Mars v knihe bol inšpirovaný prácou astronóma Percivala Lowella, ktorého myšlienky boli spopularizované na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Lowell sa domnieval, že Mars kedysi pripomínal Zem, no ako staršia planéta sa stával nehostinným. Barsoomčania v knihe tvrdia, že Mars bol kedysi zelená planéta s rozsiahlymi oceánmi, no tie sa postupne vyparili a atmosféra zredla, takže obyvatelia boli nútení vrátiť sa k barbarskejšiemu spôsobu života. Lowell vo svojej knihe predložil domnienku, že Marťania využívajú kanály, ktorými privádzajú vodu z polárnych čiapočiek Marsu do suchých oblastí. Tieto geologické útvary – tzv. kanály (taliansky „canali“) pozoroval astronóm Giovanni Schiaparelli v roku 1877.
• Ubúdajúcu atmosféru na Marse čiastočne dopĺňajú tzv. atmosférické továrne, bez ktorých by život na Marse už nebol možný.
• Autor v knihe využíva technologické vymoženosti ako GPS systém či inkubátor pre dieťa. V reštaurácii, ktorú John Carter navštívi, sa objedná jedlo stlačením gombíka a donesú ho robotickí čašníci. V niektorých detailoch ďaleko predbehol svoju dobu, iné sú z dnešného pohľadu úsmevné – napríklad všetko technické je poháňané rádiom (vtedajšia novinka) a vo vesmíre je éter (v tej dobe obľúbená domnienka).
• Barsoomska séria údajne inšpirovala mnoho slávnych sci-fi spisovateľov, napr. Raya Bradburyho, Arthura C. Clarka či Roberta A. Henleina, ale aj vedcov, napr. Carla Sagana.
• Dielo je zaraďované do subžánra tzv. planetary romance („planetárna romanca“), známa tiež pod názvom „meč a planéta“. Základom tohto subžánra sú dobrodružstvá Pozemšťana na inej, často technologicky primitívnej planéte. Žáner bol obľúbený hlavne na konci 19. a začiatku 20. storočia. V týchto knihách nájdeme aj mnohé typické prvky space opery, no zdôrazňuje sa mýtické hrdinstvo a alegória. (zdroj: Wikipedia)

🔗 Externé odkazy

Wikipedia

Barsoom Fandom Wiki